jurajjanošovský

Keď Cookove lode pristali v Polynézii boli námorníci unesení prírodnými krásami, vrátane zvykov a krásy domorodého obyvateľstva. Za korálky a zrkadielka vymieňali domorodci, na čo kolonisti ukázali, vrátane vlastných dcér. S kolonistami prišli aj choroby, ku ktorým domorodci nemali vyvinutú žiadnu imunitu. Za námorníkmi so syfilisom prišli farári a obchodníci. Naučili ich modliť sa k neznámemu bohu ( rozumej živiť jeho kazateľov) a tiež piť a makať, Na väčšine ostrovov, za sto rokov zmizla pôvodná populácia, čo neumrelo, to odišlo do lákavého sveta za morom. Ostali prázdne dediny a trosky pôvodnej populácie. Ostali staré tučné Ťahiťanky a opití náčelníci….

Slovensko po roku 1989 sa stretlo s novou kultúrou.

Slovensko ostalo v Západom globalizovanom svete malým, ešte k tomu nesúrodým, spoločenstvom, ktoré je určené zahraničnými záujmami, európskymi a  globálnymi tendenciami. Naviac Slovensko, nie je krajina izolovaná morom, ale naopak je križovatkou trás zo severu na juh i zo západu na východ. Preto globálne tendencie a európska politika určujú jeho vývoj rýchlejšie, tesnejšie a viac ako názory miestnych elít („opitých náčelníkov“).

Pred niekoľkými dňami som sa dozvedel, že na Orave žiadny poľnohospodársky podnik nepestuje zemiaky. Zopár starčekov za domom ešte švábku vysadilo, ale možno konštatovať že dvadsaťpäťročná reforma poľnohospodárstva dosiahla, že sa na Oravu zemiaky dovážajú…. Absurdistan, ktorý na Slovensku za štvrťstoročie miestne elity v záujme zahraničného protektorátu zorganizovali,Slovensko premiestnilo na Balkán, politické teritórium byrokracie a korupcie….Domorodci na Slovensku splietajú kábliky pre investorov, ktorý všetok zisk vyvážajú. Svoje úbohé mzdy míňajú v zahraničných obchodných reťazcoch. Voda, elektriny a plyn plnia kešene cudzích podnikateľov. Verejné služby – zdravotníctvo, školstvo, sociálna starostlivosť majú úroveň pod psa a sú na chvoste nielen európskych porovnaní. Možno situáciu aj aktualizovať: už nie na Slovensku čo predať ( predáva sa už aj voda a pôda). Vysychajú aj európske peňazovody. Určite sa na tom podpisuje všeobecná kríza europskeho hospodárskeho systému ale aj vedomie, že nemá žiadny význam vydržiavať miestne elity na Slovensku (korupčne prisaté na rozdeľovanie a používanie eurofondov). Najvážnejším symptómom úpadku je, že na Slovensku „ v politike“ sa uplatňujú čudesné patologické osobnosti typu Matoviča, Šebeja, Danku, Glvača, Nicholsonovej. Osamelými poslednými Mohykánmi sú Bugár s Ficom. Aj tí však už stratili iskru a zo zotrvačnosti ( nič iné v živote nerobili) dožívajú….Predpokladaný rozpad SMERu nemá ani kto využiť, a to isté platí aj pre Dankovu deštrukciu národne orientovaných síl. Pravicová opozícia prakticky neexistuje. Vnútorné frakcie na ľavici či v SNS – s výnimkou Ľ.Blahu – nemajú program. A aj Blaha je osamelý – jeho marxistická vízia je medzinárodne i tuzemsky izolovaná. Ideologicky najkonsolidovanejšou silou je národno-socialisticky orientovaná iniciatíva Mariána Kotlebu. Miestni oligarchovia už začali konzultácie, ako ho najať na politickú prácu, ktorú pre udržanie svojho postavenia považujú za dôležitú. Ide o to zastrašiť ( silou) radikalizujúcu sa ľavicovú mládež a udržať verejný nporiadok.

Ako som už uviedol, viac, ako slovenský politický folklór, ovplyvní vyhliadky Slovenska vývoj v Európe a zrýchľujúca sa globalizácia.

Zákon prechodu kvantitatívnych zmien na kvalitatívnu zmenu nás môže veľmi rýchlo postaviť pred novú realitu. Dynamika technologických zmien sa na prelome tisícročí ešte zrýchlila. Vyvoláva to chaos iniciatív, ktoré sa pokúšajú, čo najdlhšie udržať súčasný civilizačný systém. Tie sa miešajú so snahami nastaviť nové globálne systémy, podľa parametrov nových – najmä informačných, ale aj biologických, robotických, nano a mikro  technologiii.

Dva základné koncepty nástupu novej civilizácie.

Historicky štandardné je násilné zničenie doslúženej civilizácie, vrátane kultúry a populácie, ktoré sú jej nositeľmi. Alternatívou je riadená transformácia, organizovaná a realizovaná rešpektovanou silou/ silami v zhode. V minulosti bolo možné civilizačné zmeny časove a priestorovo diferencovať – vojny, mocenské zmeny prebiehali na jednotlivých teritóriách, kontinentoch asynchrónne. Súdobá globalizácia však prakticky vylučuje takýto postup (globálne elity, globálne systémy sú odolné/ imúnne na  lokálne zmeny). Domnievam sa teda, že prudká civilizačná zmena prebehne rôznymi paralelnými postupmi ( hybridne). Opieram túto úvahu, aj o očakávanie, že globálna civilizácia bude civilizáciou hybridnou.  Hybridná civilizácia uchová evolučný potenciál a zohľadní aj rôzne kultúrne, rasové a teritoriálne špecifiká. Predpokladám, že nová globálna civilizácia bude negáciou globalizácie súčasnej civilizácie, ktorá je unitárnym, unifikovaným modelom.  A v logike hybridného charakteru civilizácie nemôže byť ani transpozícia monopolárna.

Úvaha, že je možná iná forma transformácie zvádza k úvahám, že by táto alternatívna možnosť bola humánnejšia, s menšími obeťami. Obávam sa, že takéto očakávania sú nepodložené. Sústava kríz (ekologických, ekonomických, sociálnych, klimatických, prírodných, geologických a iných) pravdepodobne bude mať ničivejšie dôsledky ako si vieme úvahami o atómovej vojne predstaviť. Individuálne tranzitívne stratégie síce zahŕňajú aj technické prípravy ( kryty, zásoby, znalosti potrebné k prežitiu a k obnove základných funkcií) no kľúčovou bude  dobrá mentálna príprava.