jurajjanošovský

V nemenovanom denníku, nezávislom od všetkého, okrem peňazí (kapitálu), si 17.8.2017 zablogoval na tému „Ľavicový a pravicový extrémizmu na sociálnych sieťach“. Neviem, či onen veľduch Považia, niekedy čítal libreto „Prodané nevěsty“, ale pokúša sa – ako Kecal, v librete – nahovoriť verejnosti i protagonistom príbehu, že má univerzálnu licenciu na organizovanie sobášu ľavice a pravice. ( Ak by sa aj chceli sobášiť, ťažko uveriť, že by si na „pytačky“ objednali aktivistu americkej ambasády). Babrák Kecal sa aj tak, o dušu, snaží vyhovieť objednávke diskreditovať systémovú opozíciu, vnútiť jej ideologické problémy a popliesť jej sympatizantov.
Kecal Benčík sobáši Rostasa ( zo Zem a Vek) a mladých aktivistov KSS ( Artura Bekhmatova) a DAVu2 (Lukáša Perného) s Kotlebovými spolupracovníkmi. Pracne vyhľadával fotodokumentáciu ( alebo si na čiernu prácu zaplatil brigádnikov?), na ktorej bubnuje Lukáš pod konfederačnou zástavou a Artur sa rozpráva s R. Švecom na antiNATO proteste.
Rozsiahly blog je zaujímavý tým, že druhá časť je už len o diskreditácií Kotlebových aktivistov. Zámer trčí, ako slama z blogerových čižiem: odradiť ľavicu od protestov proti režimu, lebo sa tak stáva partnerom radikálnej pravice. UBERobčanovi zabudli vysvetliť, že oba prúdy nespájajú sympatie k retrofašizmu ( veď po toľkých obetiach komunistov je to vylúčené). Oba prúdy ( ako rozumná verejnosť všeobecne) sa zhodujú v tom, že kolaborujúce elity zdevastovali Slovensko v zahraničnom neokoloniálnom záujme. A verejný vulgárny ( faktami nepodložený) antikomunizmus dnes šíria mainstreamové média rovnako ako fašisti a ich kolaboranti pred osemdesiatimi rokmi.  Tak, ako Tisov režim, aj v súčasnosti miestni kolaboranti nahradili právny, policajným štátom. S odpočúvaním, donášaním a politickou korupciou. Média „odstreľujú“ neposlušných funkcionárov, zatiaľ iba na TV obrazovkách. No agresívni aktivisti ( viď spomínanú stránku „ZOMRI“) sa prezentujú pripravenosťou riešiť problémy súčasného protektorátu aj „ostrými“.
Pán Benčík, tak velebený dobre plateným aparátom Európskej komisie, sa vraj stretáva s vyhrážkami. Viem, ako hrôzu mu môže spôsobiť predstava, že by mal svoje názory na „výhody“ súčasného režimu predniesť niekde na zhromaždení v slovenskej hladovej doline. Alebo, že by sa ocitol sám medzi „otrokmi“ agentúrnej práce po smene na kórejskej, nemeckej alebo francúzskej montážnej linke….