jurajjanošovský

Naozaj môžu na Slovensku verejní činitelia svojvoľne si robiť čo chcú?

Dnes som podal podnet GP SR s týmto textom:

Vážený pán generálny prokurátor,

týmto dávam podnet na preskúmanie podozrenia, či sa verejne známym konaním – odmietnutím vymenovať ústavných sudcov –  pán Andrej Kiska nedopustil trestného činu  zneužitia právomoci verejného činiteľa. A to tak, že neprimerane dlhé obdobie a bez zákonného dôvodu nekonal, hoci mu Ústava SR a zákony prikazujú konať  určeným spôsobom. Týmto, podľa všeobecného názoru, zrejme  obmedzil činnosť Ústavného súdu SR na dlhý čas.

Ústava SR ukladá prezidentovi povinnosť vymenovať ústavných sudcov z kandidátov, ktorých mu predloží Národná rada SR. Počet kandidátov určuje ústava a počet ústavných sudcov, ktorí majú byť prezidentom vymenovaní vyplýva z určenia počtu voľných miest na Ústavnom súde, ktoré predchádza výberu kandidátov v NR SR.

Tým, že prezident 2.7.2014 oznámil rozhodnutie nevymenovať  dostatočný počet sudcov Ústavného súdu obmedzil jeho činnosť na dlhé obdobie. Jeho rozhodnutie nie je odôvodnené žiadnym ustanovením Ústavy SR ani platných zákonov. Pravdepodobné zneužívanie právomoci týmto postupom nezmenil dodnes ( 12.3.2017), ani keď sa oboznámil s ďalšími expertnými názormi oficiálnych inštitúcii (Ústavný súd SR , Benátska komisia – orgán Rady Európy v otázkach ústavného a medzinárodného práva). Naopak verejne oznámil úmysel, v rozpore s Ústavou a zákonmi SR,  naďalej obmedzovať činnosť Ústavného súdu SR.   Teda ide – zrejme – o svojvoľné konanie osoby, vykonávajúcej verejnú funkciu. Keďže je v našom právnom systéme určené, že osoby pri výkone verejnej funkcie sú povinné konať tak, ako im Ústava SR a platné zákony ukladajú, domnievam sa, že pán Andrej Kiska sa dopustil a dopúšťa zneužitia právomoci prezidenta Slovenskej republiky.

Imunita spojená s výkonom funkcie sa – podľa mňa a elementárnej logiky – nemôže vzťahovať na svojvoľnú činnosť funkcionára pri výkone funkcie, ktorú mu ukladá Ústava SR a ktorou by ohrozoval činnosť iných dôležitých orgánov štátu. V tomto prípade Ústavného súdu SR. Dúfam teda, že činnosť pána A. Kisku, ktorý nekonaním pravdepodobne zneužil a zneužíva právomoc verejného činiteľa, bude riadne vyšetrená.

Prezident koná, podľa svojho svedomia a presvedčenia, ale je obmedzený platným právom,  čl. 2 ods. 2 Ústavy, ktorý uvádza, že štátne orgány (teda aj prezident) môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Spôsobom konania možno rozumieť aj nekonanie, ak takú povinnosť ustanovuje Ústava alebo zákon. Teda, prezidentovi nie je umožnené správať sa nad rámec Ústavy podľa ľubovôle. „Prezident je obmedzený…. povinnosťou dodržiavať platné právne predpisy.“ (BRӦSTL, A. a kol.: Ústavné právo Slovenskej republiky. Plzeň : Aleš Čenek, 2010, s. 263)

A napokon, prezident zabezpečuje svojím rozhodovaním riadny chod ústavných orgánov. „Touto formuláciou sa založila ústavná povinnosť prezidenta SR uplatňovať svoje ústavou určené právomoci včas a spôsobom zamedzujúcim vznik alebo trvanie poruchy v činnosti ústavných orgánov… Účelom tejto povinnosti je zároveň obmedziť prezidenta SR v konaní, ktorým by bez základu v Ústave SR zapríčinil problémy v chode ústavných orgánov.“ [ DRGONEC, J.: Ústava Slovenskej republiky – Komentár. Šamorín : Heuréka, 2007, s. 747)

Som si vedomý, že prezidentská imunita zakladá zvláštny spôsob trestnoprávneho posúdenia konania prezidenta a vyvodenia zodpovednosti za porušenie Ústavy a zákonov. To sa však netýka procesu vyšetrovania a rozhodnutia prokuratúry, či a v akom rozsahu občan vykonávajúci funkciu prezidenta porušil Ústavu a zákony Slovenskej republiky. Povinnosť prokuratúry zisťovať porušenie zákona, vyšetrovať a v mene Slovenskej republiky a závery vyšetrovania predkladať na posúdenie nezávislým súdom (v prípade prezidenta posudzuje vinu Ústavný súd SR  na základe uznesenia NR SR ) nie je imunitou obmedzená. O uplatnení imunity na konanie prezidenta,  v konkrétnom prípade, rozhoduje NR SR, a nie prokuratúra. Teda prokuratúra má vždy povinnosť konať v prípade podozrenia z porušovania zákona a svoje závery predkladá príslušnému súdu, zákonom určeným spôsobom. Preto Vás žiadam, aby ste vo veci konali. Podľa zákona o prokuratúre je k vyšetrovaniu oprávnená práve prokuratúra ( NR SR nie je vyšetrovacím orgánom). Očakávam, že vzhľadom k závažnosti veci povedie vyšetrovanie Generálny prokurátor SR a výsledky predloží na rozhodnutie Národnej rade SR