jurajjanošovský

O mŕtvych len dobre …Je to zásada slušnosti v dobrej spoločnosti.

Je mi však ľúto nechať nepopísaný tento list papiera.

Skon Michala Kováča, sa kryje s českým šaškovaním-vaškovaním okolo výročia narodenia V. Havla. Obe udalosti publikum rozdelili. Mainstream v českých krajín sa však už obáva porovnávania „osláv“ kontroverzného prezidenta s nechvalne známymi formalitami kultu osobnosti. Pehe dokonca VH vidí ako významnejšiu osobnosť českých dejín, než bol obnoviteľ českého štátu TGM (argumentuje tým, že jeho eseje čítajú americkí študenti- hoci keby čítali tie Masarykove, nepochybne, by lepšie rozumeli európskej politike…) Pehe tiež „vidí“ VH ako významnejší symbol transformovanej Východnej Európy než reprezentuje nositeľ Nobelovej ceny Walesa či večný disident A.Goncz. Argumentom je pochopiteľne busta v americkom Kongrese…

Na Slovensku sme ešte viac rozdelený. Matematicky. Oficiálna tlač ( a média)  beatizujú mŕtveho M. Kováča, ako „prvého“ slovenského prezidenta. Zjavne ignorujú, že po roku 1938, neskočil kalendár hneď na rok 1946. Čudesná režimná slepota sa nevie inak , ako ignoranciou vysporiadať s prezidentom Tisom…Iste nepatril svojou loajalitou k Hitlerovi, vyhlásením vojny USA a Rusku k odkazu, ktorý by nás ctil. Produktívnejšie, než hlásiť sa k piatim rokom spolupráce s porazenými, je propagovať svoje prihlásenie sa k víťazom prostredníctvom SNP (česť prezieravosti jeho organizátorov a úcta jeho bojovníkom). Tupí historici a slepí politici vynechávajú aj Gustáva Husáka, slovenského prezidenta ČSSR. Charizmatický štátnik, ktorý svojou zásadovosťou a intelektom ovplyvňoval najmenej päť desaťročí významným spôsobom život na Slovensku. Gustáv Husák je  symbolom generácie, ktorá  Slovensko pozdvihla z periférie na európsku krajinu s vysokou životnou úrovňou, vlastným priemyslom, poľnohospodárstvom vedou a kultúrou, emancipovala ho. Nehodí sa ako intelektuál, s demokratickým cítením a vyhraneným politickým postojom do propagandistického lynčovania  socializmu…

Keby to boli iba rituálne tančeky, okolo mŕtveho „politika“, nevadila by mi formálna úcta voči zosnulej hlave štátu. Vadí mi však jeho mytologizácia. Michal Kováč nebol viac, ako úspešný bankový úradník, ktorému náhoda a príležitosť poskytli verejné funkcie. Rodák z Východného Slovenska, ktorému socializmus umožnil získať vzdelanie i postavenie. Manžel šikovnej ženy, ktorá vedela popostrkávať svojho manžela, po zmene režimu k atraktívnym funkciám….Vždy som trocha aj ľutoval „uja“  Michala. Mečiar mu dával najavo, že v konkurencii s ďaleko schopnejším Romanom Kováčom ho favorizuje, v súťaži o prezidentúru najmä preto, že bol istejšou zárukou loajality. Predsedovi HZDS bol jeho protivník predsa len viac „podozrivý“, ako intelektuál, ktorý sa netajil, že v politike chce obhajovať aj princípy. Michal Kováč poskytoval záruky, že takéto obmedzenia, mu nebudú zväzovať ruky. Za úspechom  jeho kandidatúry je najmä to, že sa prichytený pri „predaji“ Tatier americkému konzorciu, rozplakal Mečiarovi na pleci. MK prezidentúrou získal imunitu pre svoje  promiskuitné „obchodné“ záujmy, ktoré by prísnejší prokurátor mohol klasifikovať nielen ako neoprávnené nakladanie s cudzím majetkom, zneužitie funkcie ale aj ako vlastizradu. Druhým mečom, visiacim nad jeho hlavou, bol „potatený“ syn. Podvodník odsúdený v Nemecku. Neviem, či tatíčkova amnestia  ho zbavila biľagu súdom usvedčeného podvodníka. Je možné, že okrem svojej amnestie,, otecko vybavil aj v Nemecku zrušenie rozsudku. Zrejme áno, lebo by  inak Dzurindova vláda nemohla spraviť z usvedčeného, medzinárodne stíhaného podvodníka, slovenského konzula v Indii. M. Kováč, bol teda väčšou bábkou v cudzích rukách, ako Dr.Tiso. V. Mečiar podcenil, akú silu majú zahraniční protektori na Slovensku a tí postavili Mečiarovi „do cesty“ Michala Kováča. Vznikol tak spor, ktorý je jediným historicky významným počinom Michala Kováča. Obe strany nešetrili podpásovými údermi. Najznámejším je zobudenie sa mladého Kováča v Rakúsku a službička rakúskeho prezidenta slovenskému prezidentovi, keď rakúske „súdy“ zamietli vydanie Kováčovho syna do Nemecka. Naopak pravdepodobný ( ale tiež amnestovaný) autor únosu musel absolvovať odtučňovaciu kúru v JAR, a dlhý útek pred Dzurindovými gorilami.

O mŕtvych len dobré. Takže pán prezident pokoj vašim ostatkom, nie všetkým občanom na Slovensku budete chýbať. Tak, ako ste nás i vy ignorovali pri osudových rozhodnutiach v prezidentskom úrade…