jurajjanošovský

Komentoval Ján Hus počin stareny, ktorá priložila otiepku na hranicu, na ktorej ho mali upáliť…Mám pocit akoby sa lídri „neštandardných“ strán, správali rovnako – zhlúpnutí oficiálnou propagandou budujú ilúziu „demokracie“ – na potechu aranžérov tejto potemkiniády.
Ako každý občan som sa, opäť v pravidelnom štvorročnom cykle, stal obeťou volebných kortešačiek. Z každej krabice ( včítane škatule od topánok) na mňa ziapu lídri, vybraní oligarchami a bankovými úverovými špecialistami.
…a tiež nadšenci „( staro-) nových“ riešení.
Pseudodemokratický systém, ktorým si oligarchovia ( a v našom prípade aj zahraniční záujemcovia) zabezpečujú nové zisky a istia nakradnuté ( v prípade zahraničných investorov daňové prázdniny a voľný vývoz kapitálu), ma už dávno prestal vzrušovať. V rozpore s Ústavou sa v našich voľbách administratívne scudzujú hlasy voličov, mandáty prideľujú vytipovaným stranám. V ústave sa hovorí o rovnosti hlasov, o priamej voľbe, ale ani slovo o tipovaní, ktorá strana bude nad 5%. Vo voľbách zvolení kandidáti (napr. vo voľbách v roku 2012 v 21 prípadoch) nedostanú mandáty, hoci získali každý jednotlivo viac ako 16 500 hlasov. Administratívne ich mandáty pridelia za okato nižšie počty platných hlasov ( napr. v prípade OĹANO to bolo len okolo 970 hlasov na každý z troch dodatočných-darovaných mandátov).
Po rokoch som získal aj imunitu na rozčuľovanie sa nad nesplnenými volebnými sľubmi o dvojnásobných platoch, švajčiarskych dôchodkoch, funkčnom zdravotníctve a školstve. Dokonca som už aj rezignoval na sklamanie z toho, že ústavné právo na dôstojný život sa netýka milióna chudobných, dôchodcov, detí z viacdetných rodín, nehovorím o desať tisícke bezdomovcov a desiatkach zmrznutých, dokonca detí, pre ktorých dôstojný život znamená akurát právo slobodne zízať na hlúpe reality šou, miliónové SUV a stupídne reklamy. Aj princíp menšieho zla som pochopil: keby vyhrali tí druhí, bolo by zaiste na Slovensku ešte horšie ( vraj sa to dá- slovenská pravica to opakovane dokazuje)
Tentokrát sa idem rozčuľovať nad naivitou lídrov a reprezentantov malých strán. Priznávam, keby som volil ( v prípade demokratických volieb) bol by som voličom tzv. protestných strán. Neočakával by som od nich – v štáte starostlivo kontrolovanom EÚ a NATO – žiadne zázraky. Stačilo by mi keby „dýchali na krk“ gaunerom oficiálnych/ štandardných strán. Keby zverejňovali koľko kapitálu si odviezol taliansky investor z elektrární, nemecký z rozvodných sietí, telekomunikačných služieb, americký z VSŽ Košice. Koľko sme vyplatili za zbytočné vrtuľníky, upratovanie kasární, predražené lieky a koľko sme odviedli EÚ, v porovnaní s eurodotáciami. Kde si „štandardné strany“ osadili v parku lavičky v cene, ako zariadenie celého môjho bytu. Proste v nefunkčnom právnom štáte, kde milionári v talároch spolupracujú s výpalníkmi bez ale aj v uniformách, by som uvítal skutočnú verejnú kontrolu. ( Na rozdiel od tej mediálnej – účelovej a organizovanej US Embassy na „odstreľovanie“ nepohodlných ľudí).
Miesto toho vidím v diskusiách insitných „politikov“ nepripravených a nekvalifikovaných. Mladí junci ašpirujúci na mediálne úspechy a benefity si s nimi pohrávajú, ako skúsený kocúry s čerstvo okotenými myšami. Vnucujú im témy, tlačia ich do detailov riešení, ironizujú ich naučené floskuly. A „lídri“ očarení štúdiovými reflektormi a mikrofónmi, sa fascinovaní vlastnou dôležitosťou nechávajú v TV prenose za živa požierať mediálnymi „čističmi“. Pritom v súboji s oficiálnou masívnou mašinériou môžu uspieť len mimoriadnou intelektuálnou vyspelosťou a osobnou charizmou. Netvrdím, že sa nedá „uživiť“ v politike aj lenivcom. Leniví politici sú znesiteľní iba v „štandardných“ stranách, tam za nich rozmýšľajú reklamné agentúry, PR manageri, poradcovia a hovorcovia. Iba ma táto skúsenosť navádza uvažovať či nie sú „choré“ malé strany, ak v nich lídrujú, síce ideologicky vehementne, ale inak leniví ( nenadaní) majstri kuloárnych intríg. O to viac, že poznám v tomto prostredí mnohé prirodzené osobnosti. Som si temer istý, že doba si vynúti rekonštrukciu „protestných strán“. Musia sa reorganizovať tak, aby boli príťažlivým prototypom lepších riešení a nie amatérskou replikou „štandardných“ strán….Za základ takejto zmeny považujem reálnu vnútrostranícku demokraciu a otvorenosť/ transparentnosť. Výsledkom by mohli charizmatickí a presvedčiví lídri a rozumné programové riešenia.
V stojatých vodách malých strán zatiaľ žiaľ aj v týchto voľbách iba podriemkáva hodnovernosť protestných politických iniciatív…