Kolaboranti sa stávajú obeťami hegemónov
. – žiadna kolaborantská vláda nie je dosť úslužná, aby sa nenašli kolaboranti s výhodnejšou ponukou kolaborácie ( Sulík/Nicholsonová – Fico/Kaliňák). Rozdiely sú vždy v neprospech ľudí – hrozí sociálny terorizmus liberálnej pravice. Čím menšiu verejnú podporu majú tým sú bližšie používaniu represie mocenského aparátu ( polície, súdov, exekútorov) A o to bližšie sú mafiánksym štruktúram, ktoré dokážu spoločnosť terorizovať. Paradoxne „boj proti mafii vo vedení štátu“ smeruje k posilneniu mafie vo vedení štátu.

Generačná revolúcia
– strategické inštitúty ponúkajú generácií, ktorá sa chce politicky emancipovať generačnú revolúciu. Stavajú mladých ( študentov) proti starým (dôchodcom) a jednotlivé problémy formulujú generačne. Považujeme to za neetické a účelové.

Neexistuje kapitalizmus s ľidskou tvárou, iba pokusy kapitalizmus idealizovať a kánonizovať. Sociálna záťaž starších nie je tým, čo bráni úspechu a šťastiu mladých. Ich životné skúsenosti starších sú prekážkou hlúpej propagandy liberálneho kapitalizmu. Tradičné rodiny nebránia šťastiu LGBT ( iba hatia plány po redukcii obyvateľstva).  Zrušenie sociálneho poistenia a jeho nahradenie ionvestičným sporením v neistých súkromných fondoch nie je cestou k „lepšej“ starobe ale k doživotnému otroctvu. „Moderné“ školstvo nevzdeláva lepších odborníkov, ale „operátorov montážnych liniek, obete propagandistickej manipulácie, ktoré nemajú iné záujmy ako večerný seriál pre mentálne zaostalých a plnú misu ochuteného biologického odpadu na stole.

Rozdeľuj a panuj ( Divide et impera)
– to je stála prax súčasných totalitných vládcov. Vytvára dojem, že reprezentujú jednu časť spoločnosti proti druhej. Súčasne časť jej oponentov zvádzajú k ideologickej prudérii. Cieľom je zabrániť masovému verejnému odporu proti ich čachrom.

Áno našim nepriateľom je trieda oligarchov, no odmietame snahu o politický monopol hŕstky globálnych finančníkov a ich miestnych renegátov. Príkladom toho, že nejde o hodnoty, ale o korytá je mediálna manipulácia s právom na slobodou prejavu. Kým o nevyšetrenej vražde majú média jasno a považujú ho za „ohrozenie slobody slova“ , koordinovane mlčia o hrubom zásahu moci – nasadenie policajného komanda proti šéfredaktorovi ZaV Rostasovi. Na rozdiel od tragédie mladého páru vo Veľkej Mači, kde naozaj nikto súdny nepredpokladá priamu účasť Fica čI Kaliňáka, priama účasť mocenského aparátu pri zastrašovaní a perzekúcií za vyjadrený názor je nesporná.
Média a politici sú schizofrénne…
V jednom prípade účelovo škandalizujú a v druhom prípade unisono mlčia