Už dvadsaťsedemkrát som komentoval November ´89, a priznám sa nechcelo sa mi už hľadať, čo som, pri tejto príležitosti, ešte nespomenul. Nad všetky pochybnosti som dokázal, že „revolúciu“ za lepší socializmus ukradli, s pomocou miestnych kolaborantov, západní misionári vulgárneho kapitalizmu a kolonializmu. Myslím, že dnes už je málo aj tých, ktorí pochybujú, že išlo o kolosálny podvod ŠTB a disendu. Jedni aj druhí si mysleli, že situáciu využijú na dosiahnutie svojich zámerov. A jedni aj druhí – s deficitom morálky – podvádzali a podviedli svojich partnerov.
Dokonca nebudem ani opäť vyplakávať nad víťazstvom hlúposti nad zdravým rozumom. Demagógia profesionálnych šašov zneužila ambície emancipujúcej sa mladej generácie a zmanipulovali naivné publikum. Ešte si spomínam na podvodníka z Hrádečku, ktorý 10.12.1989 v ČST deklaroval, že nebude privatizovať a reštituovať, že nebude nezamestnanosť a že zrušia ponižujúce „králikárne“. Že ho staré štruktúry budú obviňovať so spojenia so zahraničnými záujmami a že naša vlasť nebude v žiadnom vojenskom bloku.
To, čo ma priviedlo ku klávesnici, je profesionálna manipulácia s faktami a novinárska dekadencia, centrálne programovaná a sprevádzaná systematickou cenzúrou „iných“ názorov.
48 hodín počúvam ciráty o „revolúcií“, ale ani jeden krát som nezaregistroval, že ju spustila „smrť študenta Šmída“. Zabúdajú. Zabúdajú, že išlo o pripravený a riadený podvod. Informáciu rozšírili zahraničné média a kolportovali „nomenklatúrni“ novinári televízie, rozhlasu a ústredných denníkov. S jasným cieľom – nenechať ľahostajným žiadneho človeka s minimálnymi morálnymi hodnotami.
Zabúdajú! Bol som na prezentácií názorov P. Kanisa. Predstavili ho (prvého zástupcu riaditeľa Ústavu marxizmu- leninizmu ÚV KSS), ako „analytika“, ktorí sa „už pred Novembrom“ profesionálne venoval, na špecializovanom pracovisku, politickým analýzam. A to Paľo je ešte, na naše pomery, celkom slušný človek. P. Weiss, ktorého mi predstavil tajomník ÚV KSS Ľ. Pezlár ako budúceho ministra kultúry, bojoval proti režimu tak, že neodviedol, ako tajomník oného ústavu, peniaze za stranícke známky. Či išlo o spreneveru, alebo iba si vylepšoval kariérne pozície, financovaním reprezentačných akcií V. Plevzu, vedia len oni dvaja.
Zabúdajú, že pouliční štamgasti IV. cenovej skupiny ( väčšina VPN) neboli zhovievaví k nomenklatúre z vrodeného odporu k násiliu, ale preto, že neboli schopní riadiť ani iné, ako koľajové vozidlo MHD…. Predseda CZV KSČ na Úrade Federálnej Vlády ČSSR- Marián Čalfa sa stal vítaným prototypom kolaboranta, zneužívajúceho dôveru na svoje osobné ciele. E. Kukan, podržtaška ministra Chňoupka, slovenskí novinári z Husákovho Nového Slova ( M. Leško) z Pravdy ( P. Minárik, F.Meliš), Elena Vacvalová (funkcionárka CZV KSS v Slovenskom rozhlase) a dlhý rad hochštaplerov „prebehli“ na druhú stranu ( možno lepšie platili, aj kariérne ambície boli reálnejšie….). Tisícky straníckych funkcionárov a verejných činiteľov „sa prebudilo“ , poskladali „knížky“ a rýchlo prešli na druhú stranu. Revolucionári „porazili“ stranu, ktorú už dávno ovládali kariérni hochštapleri. Myslím, že to bol aj zámer. Títo ľudia, „ s maslom na hlave“ sa stali pokornými vykonávateľmi miestnych renegátov a zahraničných kolonistov. Západ si odviezol „vojnové reparácie“ – dnes vodu, elektrinu, plyn, telekomunikácie ( a temer všetko) vlastnia francúzske, nemecké a talianské štátne firmy. Chudobní Slováci financujú rozpočty bohatých západoeuropskych štátov. Pani Schmognerová, „za pusu“ darovala banky ( aj úsporami slovenských občanov) Rotshildovmu klanu. Nuž, verím kolonistom i kolaborantom- niet, čo pripomínať….
Oni zabúdajú ( lebo majú dôvody). Prikazujú: Zabudnite! ( v právnom štáte by zrejme mnohí prišli o reštituované a privatizované „majetky“ a nejeden politik by „lepil vrecká“ v Leopoldove)
A ja naozaj dúfam, že zabudneme. Na poníženie, naivitu a hlúposť ….