Viedol som pod jedným zo svojich blogoch na PRAVDA.SK polemiku s notorickým trollom na tému privatizácie. A teraz som zistil, že „zmizla“ celá táto diskusia ( ostatné časti – je tam 170 reakcií, ostali). Strážcovia PRAVDY ( možno nie v Pravde, ale tí platení z európskych peňazí na cenzorských pracoviskách MV, Google, či „brigádnici CIA“ z tretieho sektora) zistili, že tam je ASI NIEČO DOLEŽITÉ a zmazali to. Preto ( ad memoire – pre pripomenutie) zhruba rekonštruujem obsah tej polemiky:
„Puuupppuššš“ namietal, že privatizácia bola legálna, keďže nie sú na súdoch žiadne kauzy, ktoré by ju spochybňovali.
Moja odpoveď bola založená na dvoch argumentoch.
Poprvé, že neexistuje ani u intelektuálne limitovaných jedincov, ilúzia, že by existovali „spravodlivé“ súdy. Predstavu, že sa občan dostane do sporu s U.S. Steel ( o „privatizáciu“ VSŽ) alebo s ENELom (o privatizáciu elektrární – dvoch atómových, vážskej kaskády a Gabčíkova) a že spor vyhrá proti draho honorovaným advokátom so štábmi aglátusov a pred hrabivými, skorumpovanými slovenskými sudcami na základe pravdovravných svedkov typu Dzurinda či Mikloš, nie je možné prihlásiť, ani do súťaže sci-fi poviedok. S takýmto očakávaním je možné získať iba ústavnú starostlivosť a doživotný nárok na sedatíva…
Myslím, ale, že ASI NIEČO DOLEŽITÉ bolo v druhom argumente.
Uviedol som, že celá privatizácia bola nelegálna lebo jej predchádzalo „zoštátnenie“ národného majetku v roku 1990 nelegitímnym, nevoleným „revolučným“ Federálnym zhromaždením ČSSR.
Ide o to, že do zoštátnenia ( prevodu „národného majetku“ na „štát“), sme všetci československí občania boli – po právnej stránke -spoluvlastníkmi NÁRODNÉHO MAJETKU. Aj keď s ním nakladal „štát“, nebol tento majetok jeho. Štát nakladal (podnikal) s naším – zvereným majetkom! Mohol s ním robiť všeličo ( a kadečo), ale nemohol ho, bez súhlasu vlastníkov, predať! K tomu museli kapitalistickí „osloboditelia“ vyvlastniť vlastných občanov, okradnúť ich a majetok prepísať ho na štát, ktorý už mali pod kontrolou. Urobili tak. (To, že o tomto probléme „reformátori-privatizéri“ vedeli ilustrujem aj ich pokusmi umlčať resp. „odškodniť“ zákonných vlastníkov – darovali im byty, v ktorých väčšina bývala, poskytla im zadarmo „kupóny“ na časť majetku a pod.). Vytvorenie „kapitalizmu“ ( rozdelenie na „bohatých“ a „chudobných“) – úspešnú privatizáciu a reštitúcie však dosiahli najmä utajením lúpeže na vlastných občanoch. Na Slovensku okradli v reštitúciách a privatizácií každú štvorčlennú rodinu ( po odčítaní hodnoty bytu ) o 3,4 mil Eur ( na majetku a jeho výnosoch) . V ČR je to dokonca 118 mil Kč ( cca 4,1 mil Eur).
Naviac tento krok – ústavnú zmenu – zoštátnenie majetku občanov urobilo Federálne zhromaždenie, ktoré nebolo zvolené a ani nemalo inú legitimitu. Jeho členov „delegovali“ právne neexistujúce organizácie OF a VPN mimo ústavných pravidiel a platných zákonov. Hoci sa na revolučnom prevzatí moci podieľali aj známi ústavní právnici ako Rychetský, Jičínsky, M.Čalfa či M. Čič, rýchlokvasení politickí vodcovia (V.Havel, V. Klaus a F. Gál) urýchľovali zmeny a ignorovali legitímne transformačné kroky. Je pravdepodobné, že raz privatizérov a reštituentov táto historická chyba doženie a všetky reštitúcie a celá privatizácia budú zrušené, pre zjavný rozpor s právnym poriadkom – Ústavou a platnými zákonmi..