V roku stého výročia VOSR –ako každoročne – sa spomína aj výročie Víťazného februára. Je to udalosť, ktorá pre naše regionálne pomery je rovnako dôležitá, ako pre svet úspech Leninových boľševikov pred sto rokmi. Čo viedlo k víťazstvu pracujúceho ľudu v Rusku, v Československu? Na prvom mieste to bolo tragické zlyhanie cárskeho resp. fašistického a protiľudového buržoázneho režimu. Tragické zlyhanie s miliónmi (v prípade Československa so státisícmi) obetí, so všeobecnou stratou dôvery voči kapitalizmu. Komunisti ponúkli spoločnosti nádeje rovnosti, spravodlivosti a pokroku . K dispozícií bol príťažlivý príklad Sovietskeho zväzu – víťaznej mocnosti v II. svetovej vojne a KSČ opierala svoje prísľuby aj rešpektom k svoim hrdinom a tisíckami obetí komunistov .
Pri spochybňovaní ústavnosti Víťazného februára je potrebné zdôrazniť, že v porovnaní s prevratom v roku 1918 a s prevratom pri reštaurácií kapitalizmu v roku 1989, nie je takýto pohľad ničím odôvodnený. Je to len účelová propagandistická floskula súčasnej moci a nimi vydržiavaných „historikov“. Politické riešenie krízy vo februári 1948 bolo v súlade s platnou ústavou, čo potvrdzujú historické fakty a aj objektívne právne analýzy. Neústavnosť vzniku Československa je krytá rozhodnutiami tzv. „víťazov“ I. svetovej vojny. A rozhodnutia W. Wilsona nám politicky vyhovujú, takže neústavnosť tohto prevratu je cudne ( a utilitárne) zamlčiavaná. Prevrat v roku 1989 bol neústavný,pretože došlo -bez volieb- na základe politického násilia k nahradeniu zvoleného parlamentu – komisármi vybranými v pražských divadlách a na americkej ambasáde. Násilný charakter zmeny možno zdokumentovať tým, že ho formálne „odhlasovali“ ( a určite nie dobrovoľne- jedni zo strachu iní z korupčných dôvodov) aj „komunistickí“ poslanci na čele s Vasilom Biľakom, celé predsedníctvo strany!. Že išlo o podvod a neústavný puč dokladá aj to, že zvolený prezident V.Havel prisahal vernosť socializmu a dnes nikto nepochybuje, že to bola krivá prísaha.
V oboch prípadoch, ktoré si tohto roku pripomíname – VOSR a Víťazný február – boli uvoľnené obrovské civilizačné sily. Sovietsky zväz zmenil zaostalé nevoľnícke a, nevzdelané Rusko na svetovú veľmoc. Dobyli vesmír, odstránili koloniálne panstvo Západu na Afrikou a Áziou (niekedy si myslím, že najmä toto nevedel kapitál socializmu odpustiť). Sovietsky zväz porazil spojené európske armády pod velením nemeckých fašistov a vyhral II. svetovú vojnu. Socialistické spoločenstvo udržiavalo – až do svojho rozvratu – mocenskú rovnováhu a stabilný mier v Európe. S trochou politickej logiky možno povedať aj že donútil Západ k budovaniu tzv“ sociálneho štátu“
V prípade Slovenska sa spoločnosť vymanila zo všeobecnej zaostalosti a plne sa civilizačne emancipovala. Vďaka internacionálnej pomoci bolo Slovensko industrializované ( VSŽ Košice, ZSNP Žiar nad Hronom, BAZ,Bratislava, Duslo Šaľa, Vvážska kaskáda, atómové elektrárne, želiazrne na Orave a v Podbrezovej a stovky ďalších), Tradičné poľnohospodárstvo prešlo k veľkovýrobe a patrilo k európskej špičke. Vznikli vedecké a kultúrne pracoviská a inštitúcie. Slovensko sa v období socialistického rozvoja stalo konkurencieschopnou súčasťou ekonomicky a kultúrne rozvinutého sveta.. Myslím, že kým v Čechách by bola v niektorých oblastiach zložitejšia diskusia, na Slovensku niet pochýb – socializmus sú najúspešnejšie desaťročia života . Preto aj dobový manipulatívny antikomunizmus, okrem reštituentov a privatizérov, slovenskej verejnosti nechutí.
Bohužiaľ koncom osemdesiatych rokov časť socialistickej nomenklatúry stratila víziu. Okrem vlastných konzumných ambícii ju ovplyvnil aj neúspešným pokus o demokratizáciu socializmu, a rada podľahla pábeniu zle pripravenej perestrojky. Západ – na hranici vlastného zániku – dokázal manipulovať s verejnosťou nárokujúcou si lepší socializmus. Bude však nutné ( to antikomunistické štekanie nemá žiadnu exaktnú hodnotu) aj zmerať subjektívne chyby socialistického režimu. Už Lenin pred nimi varoval: Komunizmus nemôže poraziť nikto len komunisti sami!. Nedávno zosnulý Gejza Šlapka mi vyčítal, keď som v prejave pri oslavách VF v roku 1991 povedal, že sme masovú podporu z Februára 1948 míňali aj v rôznych „sanopsoch“ a „diplomatických predajniach“. Niežeby dnes neboli exkluzívne zdravotné zariadenia alebo rôzne „plesy v opere“ zdarma pre verchušku. A nebol to ani jediný, či určujúci dôvod kolapsu socializmu. Treba však hľadať príčiny verejných pocitov nedostatku spravodlivosti, hovoriť o snahách účelovo manipulovať fakty ( preto sa väčšina socialistických novinárov, tak ľahko uchytila v privátnych médiách). O zľahčovaní si politickej práce administratívnou demokraciou – o deformácií občianskych práv,nielen vynútenej ako obrana pred zahraničnou snahou likvidovať socializmus ale aj ako dôsledok pohodlnosti niektorých straníckych politikov a miestnych funkcionárov.. Áno v súčasnosti sa mnohé chyby zdajú malicherné. Nakoniec aj preto skoro nikto nekritizuje socializmus osemdesiatych rokov, ale kritika socializmu je založená na porovnávaní socializmu päťdesiatych rokov so súčasnými štandardami. Zamlčuje sa Mccarthyzmus, justičné vražd,na Západe, genocidy v Kórei a Vietname, vraždy v Kongu, Západná účasť na zverských juntách a terore v päťdesiatych rokoch….
Ja budem brániť socialistickú skúsenosť aj tým, že budem sa snažiť obnovovať dôveru aj čestným a otvoreným prístupom k jeho chybám.Neviem či robím dobre v čase keď sa buduje u nás pod kuratelou NATO policajný štát. Niekedy mám pocit, že súčasní ministri chystajú zákony a cely aby „fašisti“ ich mohli bez akejkoľvek námahy použiť. Oligarchia sa tak bojí o svoje majetky, že prepriaha – liberáli sa menia na fašistov a národní socialisti dostávajú mediálnu podporu. A súčasne rastie chamtivosť kapitálu. Vozia k nám otrokov zo Srbska a z Ukrajiny, aby ušetrili na mzdách a zvýšili disciplínu. Našich občanov šikanujú za minimálnu mzdu kórejskí, japonskí a niekedy aj slovenskí agentúrni pohoniči ( v službách aj nemeckých a francúzskych manažérov).
Nuž pádom pracujúcich nebol November 1989, je ním určite mediálna a politická vláda oligarchov- spodiny, ktorá sa týmto pučom ujala moci…