Medzi Tisíc a jeden vtipom je aj vtip o tom, že Majstrovstvá Slovenska v plávaní skončili úspechom: žiaden z účastníkov sa neutopil. Pozerajúc slovenských gladiátorov na MS juniorov v hokeji mám obavy, aby ich výlet za oceán nepoznačila nejaká tragédia. Keď som videl ako sa obrancovi s číslom 16 zaplietli nohy v zápase s USA mihlo sa mi podozrenie, že nejaký „tatík“ zaplatil synovi reprezentačný dres. O chvíľu česká Nova ukázala palec dole slovenským borcom, ktorí sa v predchádzajúcom zápase zrazili. Unikátne – občas sa to nezohratým hráčom stane – ale, aby sa miesto dvoch, „nakopili“ traja je zážitok. Neuvádzam mená, lebo chlapcov i trénera je mi ľúto a nechcem ich depresie zhoršovať. Len ukázať akou tragédiou je komercionalizácia športu. Už v starom Ríme boli gladiátorské zápasy politickým ale aj komerčným divadlom. V euroatlantickom libertaniánskom kapitalizme, kde sa kšeftuje so všetkým je to obludná tragédia. Rodičia pasú svoje deti, aby z nich žili. Slovenské lyžiarky (resp. ich pasáci) majú problémy reprezentovať Slovensko. Nevyhovujú dane ( a tak si prenajímajú garsónky v Monaku). Nechcú sa deliť o príjmy, ide o ich bankové kontá a zväzy nech si zháňajú peniaze, na žiakov a dorastencov, kde chcú. Terazky sú „majorom“ oni. Dávno zabudli na regionálne preteky, prvé profi vybavenie. Terazky, už len kasírovať….Tenis, lyžovanie, futbal, hokej sa stali žumpou, do ktorej ponárajú talentovaných, držia pod hladinou, kým nevylezú propagátori úspechu….
U nás je všetko len o prachoch. Na futbal chodí zopár ľudí, lebo koho zaujíma či onen oligarcha z Podbrezovej porazil stavebného magnáta z Moraviec, alebo trnavský pingel to natrel kmotríkovi. Rozhodcovia a bafuňári, presne podľa inkasa, určujú tabuľky, delegujú do predkôl medzinárodných súťaží. Naposledy nevydržali v Myjave a futbal „zabalili“. So Slovanom ( a najmä s jeho politickou a zbohatlíckou lobby) sa nedá súperiť ….
Ryba smrdí od hlavy: v medzinárodnom športe. Coca-cola si ostentatívne v roku 1996 kúpila olympiádu do Atlanty (na sté výročie obnovenia olympiád 1996 kandidovali Atény, dejisko prvých moderných hier spolu s Atlantou, sídlom Coca-Coly). Teraz, politicky, pred olympiádou zaútočili na Rusov. Lance Armstrong, prototyp krivého športovca, mohol priamo pred televíznymi kamerami, krytý americkými korporáciami hltať na Tour de France doping a všetko bolo v poriadku.
Kto, zo zainteresovaných, ešte verí, že vrcholový šport je čistý? Len „pozitívne mysliaci“ ( a negatívne intelektuálne disponovaní) fanúšikovia športbiznisu sa tvária, že niekde ešte takí športovci súťažia. Dnes sa dopingový (vrcholový) šport delí len na zverejnených a nezverejnených vinníkov. Dychvyrážajúce výkony sú vykúpené rýchlym úpadkom vrcholových športovcov. Športom k trvalej invalidite. Pamätám si ešte na ametérsky Wimbledon – vyhral Kodeš (ČSSR) nad Metrevelim( ZSSR). Pamätám si ako A. Brundage kritizoval aj formálne amatérstvo „socialistických“ krajín. Ale držal – ten obludný – kapitalistický „športový cirkus“ za bránami olympizmu. V roku 1975 zomrel a korporácie obsadili aj olympijské hnutie. Dnes je šport ich doménou a tipovacie kancelárie žijú z predvídania, ktorá korporácia vyhrá nad konkurenciou. Žoldnieri a žoldnierky ich komerčných záujmov predávajú svoje telá a budúcnosť podľa slobodného trhu. Chudobní černosi hrdo bojujú za futbalovú slávu koloniálnych veľmocí, chudobní východoeurópania zberajú medaily za nové „vlasti“. Prestárli Číňania vyhrávajú Majstrovstvá Európy v stolnom tenise, kde len zriedka prenikne nejaký rodilý Rus alebo Nemec….
Non ollet…
Naozaj nesmrdia…
Iba špinia