Zomrel. Lebo žil.
Fidel Castro História Ťa oslobodila!
( Fidel Castro sa slovami „história ma oslobodí“, bránil, ako mladý právnik pred súdom počas diktatury)
Zomrel muž, politik štátnik. Prežil intrigy Eisenhovera,Kenedyho, Johnsona, Nixona, Cartera, Reagana, dvoch Bushovcov, Clintona i Obamu. Údajne CIA sa ho skúsila 630 krát zabiť! Koľko peňazí amerických daňových poplatníkov zbytočne minuli
.A on zosnul v pokoji, v kruhu svojich…
Prvú slzu ( najväčšiu) roním za revolucionára, ktorý svoj národ miloval viac, ako svoje pohodlie či kariéru. Fidel pochádzal z režimnej elity Batistovho režimu. Kuba vtedy bola najväčším americkým kasínom. S hazardom, prostitúciou a chudobou. On zvolil boj za sociálnu spravodlivosť. S Che Guevarom je symbolom intelektuála, ktorý sa nedá skorumpovať ( hľa, aký rozdiel voči slovenským „elitám“)
Druhú slzu roním za Fidelom – demokratickým politikom. Jeho povestné prejavy boli dlhým a permanentným dialogom s jeho camarades, so spolubojovníkmi, s Kubáncami. Fidel vnímal nálady, názory a postoje svojho národa. Jeho sila bola jeho v jeho súžití s vlastným národom. Útočili na neho z mnohých pozícií, ale nikdy nie preto, že by žil „nad pomery“, že by si vyberal dividendy za svoje revolučné úspechy. Bol to skromný a čestný politik ( hľa, aký rozdiel voči tým slovenským)
Tretia slza ( a nemusí byť posledná) mi ukvapla za Fidela súdruha-komunistu. Za rešpekt k ľuďom, za jeho pochopenie ľudskej podstaty, za poľudštenie mohutnej ídei. Za jeho vieru v lepšiu spoločnosť, lepšiu civilizáciu, lepší svet.