Rozčuľuje ma čierno-biele videnie situácie. Pôsobí na mňa najmä smiešne, ako sa ľavicoví aktivisti stavajú za „kresťanské“ hodnoty a bojujú v dresoch katolíckej cirkvi proti islamizácii. Pritom, keď rímsky patriciját ukradol sociálne pokrokovú víziu revolučného Ježiša a jeho apoštolov proletariátu, stala sa cirkev nositeľom oficiálnej režimnej ideológie. S ňou vládnuce triedy zaviedli dobu temna, inkvizície, opiera sa o ňu kapitalizmus i globálny fašizmus. Nerozumiem ľahkému šíreniu obáv a strachu organizovanému aj sociálnodemokratickými vodcami. Chápem síce o čo im ide, ak otáčajú verejnosť smerom k „pochopeniu“ rozširovania policajných oprávnení, porozumeniu pre všeobecné špicľovanie režimnými tajnými agentúrami… Obávam sa, že “úspešne” organizujú aj „pochopenie“ významu NATO, ako spoločnej obrany( a najmä agresie). Nechápem, prečo tak ľahko na túto nôtu naskočili aj mnohí ďalší…
Určite nemienim podceňovať, ani spochybňovať pocity ohrozenia verejnosti. Ľudia intuitívne cítia, že v príleve lacnej pracovnej sily, podporovanej globálnou oligarchiou i jej miestnymi (národnými) rezidentúrami, je útok na nich samých. Európski zamestnanci sa stali pre vlastné „elity“ príliš „drahými“. Aj východoeurópski polootroci na montážnych linkách dvíhajú hlavy a žiadajú dôstojnú mzdu, dôstojné životné podmienky. Milióny lacných utečencov – tešia sa ich importéri -budú pracovať „za hrsť ryže“ a trochu tepla pre deti. Na dlažbe sa ocitnú milióny Európanov. Stále viac peňazí pre armády, umožní „najať“ ich pre expedičné zbory, ktoré pôjdu bojovať za záujmy bankových domov a korporácií na Blízky Východ i na Ukrajinu. Nebudú bojovať za ideály „kresťanskej civilizácie“, ale za splátky hypoték, aby mali ich rodiny strechu nad hlavou….
Nebudem vyrábať strašiakov zo sýrskych a lýbijských emigrantov, sú rovnakými obeťami ako sú nimi, euroamerickou podporou, vyhladovelí Ukrajinci , desaťročia sionistami terorizovaní Palestínci či tureckou juntou perzekvovaní Kurdi. Proti málopočetnej, ale silnej, triede finančnej oligarchie, s postavením neformálnej, no reálnej, svetovej vlády, sa môže postaviť len svetový proletariát. Aj preto sú obete globálneho imperializmu naši spojenci, nie nepriatelia.
Pred prvou svetovou vojnou vyrobili nemecké a francúzske banky, riadené z jedného centra, z Rotshildovho londýnskeho sídla, z francúzskych a nemeckých robotníkov nepriateľov na život a na smrť. Socialnodemokratické strany na oboch stranách sa zapájali do „národnej“ propagandy a hnali spolu s miestnou oligarchiou ( dnes im hovoríme kapitálotvorná vrstva, prípadne “elita”) vlastných spoluobčanov na obrovské jatky.
Hovorí sa, že aj tragická história sa môže opakovať. A tiež sa hovorí, že opakovanie býva spravidla fraška- komédia. Priatelia, zarecitujte im text, ktorý zosmiešni globálnych vojnových štváčov: žiadajte bankových úradníkov, ministrov a politických lídrov, aby vyslali do vojnových zón svojich synov. Nech sa za záujmy svojich otcov podrezávajú saudsko-arabskí princovia, deti rotshildovej rodiny, “celebrity” belgickej, holandskej a anglickej kráľovskej rodiny. Radi im odpískame ich boj….